Zo zákulisia príbehov #5

22. června 2016 v 17:19 | Faint |  Zo zákulisia príbehov

Dnes som tu späť s projektom Zo zákulisia príbehov. Posledné mesiace na blog ani písanie vlastne ani nebol čas a rozhodujem sa prestať postovať nové kapitoly na blog. Mám pocit, že sa to už neoplatí a tak celkovo to tu upadá. Uvidíme, zatiaľ som tu s projektom a ako vidíte dnes už len jedno číslo :D
Téma na mesiac jún sú: Plot Bunnies
V skratke sú to nápady pomimo hlavného príbehu, ktorému sa autor venuje.

1. Máš nejaké plot bunnies popri hlavnom príbehu?

Áno, mám ich dosť veľa. Avšak väčšina z nich obsahuje iba hlavné témy príbehu a jeho pracovný názov.
 

Zo zákulisia príbehov #3 a #4

22. dubna 2016 v 22:17 | Faint |  Zo zákulisia príbehov

Ďalšie mesiace sú za nami a ja som tu opäť s projektom Zo zákulisia príbehov. Snáď nebude vadiť, že som opäť spojila dve témy do jednej. Musím sa pri ďalších mesiacoch polepšiť.

Téma na marec bola Obľúbená postava.
V minulých mesiacoch som sa venovala najmä príbehu Ľad a slama no a teraz som sa rozhodla pre Temných anjelov. A konekrétne som si vybrala trochu neobvykle.

1. Prečo práve táto postava? (Okrem toho, že ide o krásneho chalana/krásne dievča)
Poznáte ten pocit, keď vytvoríte postavu, ešte nefiguruje v príbehu (ak nepočítam tú jednu stranu úryvkov, ktoré som s ním napísala), no neskutočne si ju obľúbite?
Tak toto sa mi stalo v prípade Jasona.
Nechcem príliš spoilerovať, stretneme sa s ním v treťom diely príbehu, na ktorého písanie sa už neskutočne teším.

"Ak nevieš pekne kresliť, nemáš na to proste talent. Ak nevieš matiku si hlupák," znechutene som povedala.
"A nie si dobrý svetlonos, si zbabelec," dodal Jason.
Zamračila som sa. "Tým myslíš mňa? Lebo ma takmer zabili?"
"Nie, isteže nie, to bolo myslené všeobecne."

Zo zákulisia príbehov #1 a #2

11. února 2016 v 19:34 | Faint |  Zo zákulisia príbehov

S projektmi a tagmi som to ešte nevzdala. Konkrétne tento u Moon a Lyn sa mi veľmi zapáčil, keďže niekedy rada píšem o písani akoby som mala písať. (Však to poznáte). Výhodou je, že može, ale aj nemusí vydádzať každý mesiac a na blogu aspoň nebude takto hlucho.
Princíp je založený na tom, že baby vždy zverejnia nový článok s rôznymi otázkami ohľadom písania.
Konkrétne v januári sa pýtali na Spisovateľské predsavzatia.

1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?
Minulý rok a vlastne aj ten predminulý som chcela dokončiť príbeh, ktorému sa venujem už od roku 2012 (presnejšie od letnej olympiády v Londýne ehm). A už by sa to vážne patrilo dokončiť (často som žartovala, že si to nechám na letnú olympiádu v Riu, uups). Lenže, asi musel nadísť ten správy čas. A stalo sa to jeden krásny januárový deň
Inak, keď som si ohľadom predsavzatí čítala jeden článok, uvedomila som si, že na to treba ísť postupne, takže stačilo si predsavzať, že budem písať pravidelnejšie. Nemôžete proste skákať prekážky na olympijskej úrovni ak nezačnete skákať malé 30 centimentrové krížiky.

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?
Rada by som dopísala aj druhý príbeh, ktorému sa venujem. (Áno viem, že je to dosť komplikované, ale ja som na to skrátka profík). Som zvedavá, čo sa z neho ešte vykľuje. Rada by som ho potom začala prepisovať, vždy som tam vkladala dosť veľké nádeje.
A zároveň by som rada začala písať tretí diel TVS. (A rada by som mu vymyslela iný názov).
 


Linkin Park - Rybnik 2015-08-25

31. srpna 2015 v 22:28 | Faint |  Rozlietané myšlienky
Stále mám v živej pamäti ten deň, kedy sme objednávali lístky. V hlave mi znela zvučka z ligy majstrov a cítila som sa tak...nadnesene.
Asi o týždeň neskôr som lístky držala v trasúcich sa rukách a žiaľ, pripravovala sa na pohreb blízkej osoby.
Do koncertu ostávalo sotva 20 dní. Potom už len 15, tak 10, 5 a odrazu to bolo tu. Veľký deň. 25.8.2015. (Prišlo to tak rýchlo a na druhý deň bude už potom.)
Tak trochu som sa obávala ako to zvládneme, mamkina nervozita sa preniesla už aj na mňa. No deň pred tým som si povedala, že si to užijem ako najviac budem môcť, nehľadiac na čas, priestor ani na realitu.
Už keď sme zastali pri Tescu a benzínke, bolo mi jasné, že to bude veselý road trip. Brat s kamarátom, ktorý mal robiť spoločnosť šoférovi si kúpili pivo. Na malú chvíľu som sa naštvala, lebo deň pred tým v Zoo mu to skoro stúplo do hlavy a on na mňa mal v Rybniku dozerať.

Znovuzrodený

12. července 2015 v 14:01 | Faint |  Jednorázovky
Ďalší z mojich krátkych experimentov. Dalo by sa to považovať aj za songfic, keďže inšpiráciou mi bola Reborn od Stone Sour. Bola som s tým spokojná až do chvíle, kedy som si uvedomila, že pre niektorých ľudí to stále nebude dosť dobré. A teraz by som to možno napísala inak. Som zvedavá, či aspoň v niekom prebudím emócie, ktoré som prebudiť chcela. Myslím, že každý si v tom nájde niečo iné. (Dnes mi fakt nejde vyjadrovanie sa meh).

Znovruzrodený

Kontinuita

30. června 2015 v 13:50 | Faint |  Jednorázovky
Niečo celkom iné, načo som bola doteraz zvyknutá. Snáď sa mi to vo výsledku podarilo :)

Kontinuita

"Nemám rada dážď, tmy sa bojím a ak sa zatiahne nebo, hneď mám zlú náladu."
"Ty asi píšeš o pekných a pozitívnych veciach," skonštatoval.
"Tak to ma ešte nepoznáš."

*
"Prečo sa mračíš?"
"To tá hudba. Album je o hrdinoch a zloduchoch. Trochu mi to pripomenulo posledné mesiace."
Kývol hlavou. "Aha. A čo z toho si ty?"
"Ja? Ja som srab."

*

"Ja som taký strašný kretén."
"Poznám väčšieho."
Nadvihla som obočie.
"Práve sa s tebou rozpráva," povedal.

Drones - myšlienky, dojmy, pocity

10. června 2015 v 16:54 | Faint |  Hudba
Here come the Drones


8.6.2015
Viete čo je to šťastie? Keď vám príde CD presne na deň jeho vydania. Sama som tomu neverila, ale ono sa to vážne stalo.
A tak, keď som prišla zo školy a vyvenčila psa, okamžite som bežala na poštu si vyzdvihnúť balíček.
Cesta domov mi nikdy nepripadala taká dlhá. Triasla som sa ako narkoman. (Teraz nad tým uvažujem a smejem sa, čo s nami naša obľúbená hudba dokáže porobiť).
Po nekonečne dlhých minútach som odbalila to dlho - očakávané CD a tu prišlo prvé prekvapenie: Papierový obal.
Sama som sa tomu zasmiala a spomenula si ako danú vec okomentovali na českom evanescence webe, že deluxe edíciu zabalili skoro do toaletného papiera. :D
Musím povedať, že práca je to naozaj krásna. A to som ešte netušila čo ma čaká v samotnom booklete. (Niektoré s kresieb vyjadrujúce jednotlivé piesne nájdete aj na oficiálnom instagrame Muse).
Nedočkavo som zapla rádio, vydolovala CD z obalu a po sekunde sa ozvali mne už dobre známe Mattove vokály z Dead Inside.
Jeden z kameňov úrazu bolo totiž vydanie veľkého množstva piesní pred albumom. Prvé tri boli už v pohode, štvrtá mi prišla až moc, a potom to boli ešte dve piesne v priebehu niekoľkých hodín! (Stalo sa tak aj u LP, ale myslím, že Muse dosiahli rekord). Tak nejako som dúfala, že si to budú strážiť, keď tak dlho pracovali na novom albume. No čo už. S veľkým sebazaprením som si tú ďalšiu pieseň nechala až na album. A musím povedať, že to vážne neľutujem.

Ten moment

23. května 2015 v 13:44 | Faint |  Rozlietané myšlienky
.................. The sun is gone, But I have a light. . .

"Len sa rozbíjaj."

Skáčeš. Vnímaš hudbu a rytmus, zvuk basovej gitary a bicích. Každý úder ti vženie do srdca ďalšiu krv. Preciťuješ to rovnako ako spevák na pódiu, ktorý sa dostáva do veľkolepého finále piesne.
Nič krajšie neexistuje. Nič krajšie ťa viac nenapĺňa.

Atmosféra. Dodáva ti energiu.

febris

14. března 2015 v 12:05 | Faint |  Básne
Snívam.
o ľadových horách roztápajúcich sa na jazyku
o ryšavých koňoch a mieste kam patrím.
možno už búznim.
38, 5°C

Sólový hráč

28. února 2015 v 23:16 | Faint |  Jednorázovky
Mala som pocit, že Roman bol v posledných kapitolách až veľmi zatlačený do úzadia, tak som sa mu to rozhodla trochu vynahradiť :) A tento týždeň oslavoval meniny, takže dodatočne Všetko najlepšie k meninám Roman! :) (Občas mám pocit, že je lepšie napísaný ako Majo)
Názov poviedky je asi trochu zavádzajúci, predstavovala som si to trochu inak (netušila som, čo sa z toho vykľuje), ale som s tým spokojná. Nachádza sa tam aj malá referencia na hudbu, veď ako inak :)
Iba ma mrzí, že som sa rozpísala takto na konci prázdnin.
Užite si čítanie a dávku Romana :)


Tvrdo som vrazil do mantinelu a plexisklo naokolo sa roztriaslo.
Priestor pred bránkou bol na malý moment nechránený, stačilo sa len napriahnuť a vystreliť.
Samozrejme to by ma nesmel obranca súpera zatlačiť do kúta. Doslovne aj obrazne.
Snažil som sa bojovať zo všetkých síl, ale chalan bol neodbytný. Puk tancoval medzi nami a v zornom poli som zaregistroval Riša s Paťom, ktorí si to nakorčuľovali priamo pred nás. Žiadalo si to prihrávku.
Na sekundu som zaváhal. Vystreliť - nevystreliť?Odpoveďou mi bol ďalší hráč v drese Trenčína mieriaci priamo na Riša.
Tep mi divo pulzoval a napriek unaveným končatinám som sa cítil plný energie.
Puk sa ocitol na mojej strane. Šikovne som sa otočil a vymámil sa spod nátlaku súpera. Opäť sa mi naskytla možnosť skórovať.
S pukom na čepeli hokejky som sa rozbehol vpred. A bol by som aj vystrelil, keby sa neozvala siréna a vzápätí na to hvizd píšťalky rozhodcu, ktorý definitívne ukončil tento zápas. Vyhrali sme to!
Sebastián prikorčuľoval ku mne a nadšene si so mnou tľapol. Chalani zo striedačky sa k nám pridali a všetci sme sa pobrali k nášmu brankárovi.
Bol to síce jeden z prvých zápasov sezóny, ale nadšenie z každej výhry vždy motivovalo. Pohľadom som preletel po tíme. Všetci sa tešili. Takmer...

Kam dál


"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa