Květen 2012

16.5.2012 Doma, gitara a veľa iného

16. května 2012 v 18:00 | Faint |  Moje kecy
Áno áno som doma! Konečne :DD Od soboty. Myslela som že tam budem do nedele alebo do pondelka ale na vyzite doktor povedal že si ma do nedele nechajú, vzápätí skontroloval moju spolubývajúcu, ktorej by ste typovali 16-17 ale mala 21 :DD a tiež jej povedal toto isté. Ibaže ona, že chce ísť domov. A potom sa to spýtal mňa a ja hneď prikyvovala. Dostali sme ešte jednu spolubývajucu. Cigánku. Akože niesom rasista ale v niektorých prípadoch by si zaslúžili len opustený ostrov a a atómovku. A ja som rozhodne nemala na pláne prežiť ešte jeden deň s ňou a sama, takže rýchlo som SMS-kovala domov. A na hokej už som bola doma :D A čuduj sa svete, človek nie je doma 4 dni a aké zmeny...Brat si kúpil gitaru :D To by nevadilo ale včera som zistila že má presne ten typ a farbu ako Mike Shinoda! No ja som nemohla...Ukazala som mu a on že: "Viem". Podľa mňa to nevedel :D A na to som tú istú gitaru videla v jednom seriály. Ale ci kokos toto ma dostalo. Zas o krok bližšie ♥. V nemocnici nám dali také náramky, že aby sme sa nestratili a na vnútornej strane mali napísané San Fernando CA USA. Ja blbá som si to neodfotila!! A hm, zo zmrzliny nič :D Že vraj teraz majú lieky, akože infúzia forever :DD A keď mi dokvapkala, tak sestrička mi tam ešte dala takú modrú striekačku a tak to nepríjemne zastudilo. Doma je fajn, akurát sme včera leteli do nemocnice lebo som mala teploty a začali sa mi tam tvoriť povlaky. Dali mi antibiotika ale že keď sa to nezlepši tak idem naspäť...Ojojoj. Radšej vytrvalo vyplachujem, beriem lieky s božou pomocou ale už je mi lepšie. V noci ma to neskutočne bolelo a prešlo do až do ucha a vyrušilo ďalší divný sen s Mikom Shinodom :D A myslím že sa mi to stalo aj noc pred. Včera som však zobrala tabletku od bolesti a čuduj sa svete, kakaovy závin na večeru išiel tak ľakho. Niežeby mi to vadilo, schudla som ale tá otravná bolesť a chuť sa konečne hoc i len napiť...Ale dosť kecania...Teraz vážna téma! :D

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa