Listopad 2013

Mercy. Za to, že si

30. listopadu 2013 v 20:29 | Faint |  Jednorázovky
Áno Ruleťáci, po mesačnej absencii som sa opäť dokopala k písaniu. Moja múza sa konečne vrátila z Gobi :D Tentokrát je to jednorázovka ku ĽAS, na ktorú mi dala podnet už skôr Simmer. No ja som sa sekla a tak nejak to stálo celé leto. Je to príbeh z obdobia pred samotným ĽAS, začiatkom prázdnin. Je tam vysvetlených pár vecí, ktoré som chcela zakomponovať aj do 11 kapitoly, ale akosi mi to nešlo. (No už viem, ako budem pokračovať :D). Poteším aj fanúšičky Maja :D :3 (ešte mi vŕta hlavou ako napraviť kolosálnu hovadinu, ktorú som napísala na začiatku...nemôže byť nový, nijak raz mi to nesedí -.-)
Užívajte :3 Pieseň na začiatku: Linkin Park - Roads Untraveled.

"Weep not for roads untraveled
Weep not for sights unseen
May your love never end and if you need a friend,
There's a seat here along side me."
"Soňa, prosím ťa. Netýraj sa už toľko tou piesňou!"
Zdvihla som hlavu. O dvere do izby sa opieral môj starší brat Roman. Netváril sa nahnevane, skôr ustarostene.
"Pozri, ja viem, že ťa trápi odchod toho koňa. Ale život ide ďalej." Sadol si vedľa mňa na posteľ a uprene sa na mňa zadíval svojimi hnedými očami. "Tiež som zažil stratu. Pamätáš sa ako som zlomil svoju najobľúbenejšiu hokejku? Strašné." Teatrálne pokrútil hlavou.
Neveriacky som na neho pozrela. "Ako sa opovažuješ porovnávať športové náradie so živým tvorom?"
"Iba som žartoval!" Roman na obranu zdvihol ruky. Prevŕtala som ho nenávistným pohľadom no musela som sa pousmiať. Vždy vedel ako ma rozosmiať a utešiť. Koniec koncov, na to sú starší bratia no nie?
"Vidím, že nakoniec to svoj účel splnilo," žmurkol.
Povzdychla som si. "Aj tak na neho musím neustále myslieť. Bol dokonalý. Reagoval na každý môj pohyb. Na vychádzkach ma vedel podržať. A na jeho hrivu by som sa vedela dívať donekonečna," zasnene som sa usmiala.
Roman sedel vedľa mňa a ticho počúval aj keď tomu nechápal. Nikto kto to nezažil, tomu nechápal.
Vzťah medzi jazdcom a jeho koňom bolo jedinečné a pevné puto, ktoré dokázal pochopiť iba ten, kto si ho sám vytvoril. Kam sa na to hrabe hokejista a jeho obľúbená hokejka? Ja som koňa brala ako seberovného tvora. Svojho kamaráta. No a Camerlengo sa ním aj stal.

Prečo som sa tak zamilovala do Ruletty a iné pesničkové závislosti

26. listopadu 2013 v 14:27 | Faint |  Rozlietané myšlienky

Tak som si tu úplne narcisticky (poslednú dobu som strašný narcis, ale strašný!) prezerala archív, komentáre ku poviedkam ( to je už chorobné!) názvy jednotlivých kapitol, výkecy a uvedomila si, že som v súvislosti ĽAS použila ruletu alebo Roulette - ak chcete - viac než by bolo ehm...zdravé :D
Jasné, všetci máme nejakú tú "závislosť" niečo s čím si ho spájame. No a tak ma napadlo, prečo sa o tom nerozpísať viac? Prečo nevysvetliť, prečo som tak zaťažená na isté piesne, texty, myšlienky z nich. (Aj keď pochybujem, že to niekoho bude zaujímať).


10. kapitola: Boj o medailóny 1/2

3. listopadu 2013 v 18:46 | Faint |  Temní anjeli vs. svetlonosi 2
Áno Ruleťáci, vidíte správne! Je tu ďalšia kapitola TvS! Uf, posledná kapitola tu bola asi v juli? Hambím sa ako pes. No čo so mnou. Stáva sa, že ak niečo dopíšem, potom dlho nedokážem napísať novú kapitolu. A keď sa k tomu pridá škola a doučká z matiky... Môžem vás ale ujistiť, že táto tu, je dlhá ako hovado. Apoň vidíte čo som po celý ten čas robila :D
Na písanie tejto kapitoly som sa fakt tešila. A samotné písanie som si veľmi užívala.
Strašne ma mrzí, že som kapitolu nepridala skôr, pretože som ju chcela ako darček ku narodenám môjho affs Niki :3
Až prázdniny mi konečne dali priestor na písanie. Aj to až na ich konci...
Začína sa Boj o medailóny. Hra sa nakoniec zvrtne úplne iným smerom. Ako si s tým poradí Sofia? Tiež sa dozvieme čosi viac o Dávidovi.
Špeciálne venujem Niky ku narodkám a Knihofilovi ku meninám :) Užívajte.
Máme tu pekné guľaté čislo :3


Netuším koľko som iba tak bez pohnutia sedela v izbe. Chlapci stále nechodili - ešte boli pravdepodobne na porade.
Nakoniec som to nevydržala a rozhodla sa ísť do stajní. Aspoň sa pozriem ako sa darí Sofii.
Chodby zívali prázdnotou. Všetci boli zatvorení vo svojich izbách a evidentne čakali na svojich mentorov.
Možno naozaj plánovali Boj o medailóny aj keď som netušila čo to môže byť.
"Čau Sofia!" začula som za sebou Petrin hlas tesne pred tým ako som stihla vojsť do stajní.
"Ahoj," nenútene som jej odzdravila.

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa