Prosinec 2013

Jeden chorobný výkec ohľadom písania

17. prosince 2013 v 16:02 | Faint |  Rozlietané myšlienky
V poslednej dobe som si čoraz viac začala všímať svoje písanie. Teda aby som bola presná, stalo sa to asi po vrátení sa z literárneho sústredenia. (Mimochodom, bola to naozaj fajn skúsenosť. Noví ľudia, nápady na písanie, konštruktívna kritika, ponocovanie. Vytýčila som si cieľ, že sa na druhý rok rozhodne chcem umiestniť).

Nedávno som sa dostala ku jednej anime mafiánskej poviedke (kurcia mafia :D Knihofil, pozdravujem!)

Nebola to prvá ani posledná poviedka, ktorú som čítala. Na FB stránkach sa nachádzajú tucty amatérskych poviedok, ktoré nedávajú zmysel. Ani hlava ani päta. Jasné nikto nie je dokonalý. A už tobôž nie ja. Tiež som na začiatkoch - tých lepších - nepísala najlepšie.

Po prečítaní týchto poviedok som si však začala všímať svoje písanie a musela som sa nad ním hlbšie zamyslieť.

A zistila som pár dôležitých vecí: Postupne si začínam uvedomovať aké je písanie sakra ťažké. Niežeby som to nevedela už pred tým, ale teraz sa to začína odzrkadľovať. Pri písaní premýšľam pomaly nad každým slovkom, vetou a detailom. Premýšľam či to má zmysel a logiku. Chcem sa vyvarovať veciam, ako boli v tej kuracej poviedke. Občas sa zamyslím aj nad tým, či to čo píšem, nie je klišé.

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa