Únor 2015

Sólový hráč

28. února 2015 v 23:16 | Faint |  Jednorázovky
Mala som pocit, že Roman bol v posledných kapitolách až veľmi zatlačený do úzadia, tak som sa mu to rozhodla trochu vynahradiť :) A tento týždeň oslavoval meniny, takže dodatočne Všetko najlepšie k meninám Roman! :) (Občas mám pocit, že je lepšie napísaný ako Majo)
Názov poviedky je asi trochu zavádzajúci, predstavovala som si to trochu inak (netušila som, čo sa z toho vykľuje), ale som s tým spokojná. Nachádza sa tam aj malá referencia na hudbu, veď ako inak :)
Iba ma mrzí, že som sa rozpísala takto na konci prázdnin.
Užite si čítanie a dávku Romana :)


Tvrdo som vrazil do mantinelu a plexisklo naokolo sa roztriaslo.
Priestor pred bránkou bol na malý moment nechránený, stačilo sa len napriahnuť a vystreliť.
Samozrejme to by ma nesmel obranca súpera zatlačiť do kúta. Doslovne aj obrazne.
Snažil som sa bojovať zo všetkých síl, ale chalan bol neodbytný. Puk tancoval medzi nami a v zornom poli som zaregistroval Riša s Paťom, ktorí si to nakorčuľovali priamo pred nás. Žiadalo si to prihrávku.
Na sekundu som zaváhal. Vystreliť - nevystreliť?Odpoveďou mi bol ďalší hráč v drese Trenčína mieriaci priamo na Riša.
Tep mi divo pulzoval a napriek unaveným končatinám som sa cítil plný energie.
Puk sa ocitol na mojej strane. Šikovne som sa otočil a vymámil sa spod nátlaku súpera. Opäť sa mi naskytla možnosť skórovať.
S pukom na čepeli hokejky som sa rozbehol vpred. A bol by som aj vystrelil, keby sa neozvala siréna a vzápätí na to hvizd píšťalky rozhodcu, ktorý definitívne ukončil tento zápas. Vyhrali sme to!
Sebastián prikorčuľoval ku mne a nadšene si so mnou tľapol. Chalani zo striedačky sa k nám pridali a všetci sme sa pobrali k nášmu brankárovi.
Bol to síce jeden z prvých zápasov sezóny, ale nadšenie z každej výhry vždy motivovalo. Pohľadom som preletel po tíme. Všetci sa tešili. Takmer...

21.2.2015 - Falling away

21. února 2015 v 14:48 | Faint |  Moje kecy
Tak som dostala neskutočnú chuť sa opäť vykecať. Úprimne povedané, už mi to aj tak trochu chýbalo. Len sa k tomu dokopať, že áno?
Prvé dva mesiace roka 2015 sú už pomaly za nami. V hlave máme celkom slušnú cukrovú vatu z posledného pol roka a toho všetkého.
Ale zatiaľ to všetko držím na optimálnej vlne a to aj vďaka knihám o pozitívnom myslení (o ktorých by som ešte chcela písať) a cvičení s Cassey Ho a celkom sa mi aj darí.
Ide o tom, že niekedy na začiatku decembra som si povedala, že to tak jednoducho nemôže ísť ďalej. Nepohnem sa dalej, ak nezmením svoj postoj voči tomu... všetkému. Jediná cesta bola zanechať to všetko za sebou a konečne si vstúpiť do svedomia, a tak som siahla po knihe Moc nášho podvedomia od Dr. Muphyho.
Do roka 2015 som vstúpila ako celkom nový človek s novým pohľadom na svet a vec. Čo bolo, bolo. Už to nezmením, môžem sa iba poučiť a čakať na to, čo príde a pritom si každú noc opakovať, že všetko bude dobré.
A som šťastná - konečne viem na čom som. Lebo nie je nič horšie ako keď sa vás niekto spýta ako sa máte a vy len prekvapene zažmurkáte a v hlave máte to jediné: "Ja vlastne neviem." Ale pritom klamete, lebo viete, že je to veľmi zložité na vysvetlenie. (Pretože ak niekto nepochopí, že sa fakt bojíte, po tom čo mu vyrozprávate svoju historku so psychoušom, sotva pochopí toto). If you know what I mean.
Aj keď niekedy prídu aj horšie chvíle, snažím sa ich čo najskôr zahnať dobrou hudbou.

Kontrolór pechoty

11. února 2015 v 11:32 | Faint |  Jednorázovky
Pretože Mike
Pretože založil Linkin Park
Pretože napíal veľa úžasných piesní
A pretože má dnes narodeniny :3
Všetko najlepšie Mike Shinoda! :)




Sedel v nahrávacom štúdiu a brnkal si na gitare. Na pulte pred ním ležali návrhy na obal albumu a vedľa sa povaľovala kopa farebných fixiek. Jeho manželka Anna mu často vyčítala, že je workoholik a chalani zo skupiny nad ním iba nechápavo krútili hlavami.
Ibaže...on si iba robil svoju prácu a predovšetkým žil svoj sen.
Album The Hunting Party bol naplánovaný na sedemnásteho júna a on si svoju časť robil naozaj poctivo. Všetko muselo byť dokonalé až do tých najmenších detailov. Občas rozmýšľal, kedy sa z neho stal takýto pedant.
"Hej Noda! Ešte si sa z toho nezbláznil?" zvolal Brad Delson, ktorý vošiel do štúdia. V rukách držal dva tégliky - jeden z Mikeovej obľúbenej kaviarne a druhý s ovocným šalátom o ktorý ho poprosil.
Chalani sa rozhodli pre malú pauzu takže skočili na obed, ale Mike ostával v štúdiu. Ako obvykle.
"Práve hudba drží mnoho ľudí pri zdravom rozume," odvetil a odložil gitaru. "Pozri na toto, myslím, že konečne máme cover!" zvolal nadšene a ukázal mu kresbu s ktorou bol nadmieru spokojný.

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa