Drones - myšlienky, dojmy, pocity

10. června 2015 v 16:54 | Faint |  Hudba
Here come the Drones


8.6.2015
Viete čo je to šťastie? Keď vám príde CD presne na deň jeho vydania. Sama som tomu neverila, ale ono sa to vážne stalo.
A tak, keď som prišla zo školy a vyvenčila psa, okamžite som bežala na poštu si vyzdvihnúť balíček.
Cesta domov mi nikdy nepripadala taká dlhá. Triasla som sa ako narkoman. (Teraz nad tým uvažujem a smejem sa, čo s nami naša obľúbená hudba dokáže porobiť).
Po nekonečne dlhých minútach som odbalila to dlho - očakávané CD a tu prišlo prvé prekvapenie: Papierový obal.
Sama som sa tomu zasmiala a spomenula si ako danú vec okomentovali na českom evanescence webe, že deluxe edíciu zabalili skoro do toaletného papiera. :D
Musím povedať, že práca je to naozaj krásna. A to som ešte netušila čo ma čaká v samotnom booklete. (Niektoré s kresieb vyjadrujúce jednotlivé piesne nájdete aj na oficiálnom instagrame Muse).
Nedočkavo som zapla rádio, vydolovala CD z obalu a po sekunde sa ozvali mne už dobre známe Mattove vokály z Dead Inside.
Jeden z kameňov úrazu bolo totiž vydanie veľkého množstva piesní pred albumom. Prvé tri boli už v pohode, štvrtá mi prišla až moc, a potom to boli ešte dve piesne v priebehu niekoľkých hodín! (Stalo sa tak aj u LP, ale myslím, že Muse dosiahli rekord). Tak nejako som dúfala, že si to budú strážiť, keď tak dlho pracovali na novom albume. No čo už. S veľkým sebazaprením som si tú ďalšiu pieseň nechala až na album. A musím povedať, že to vážne neľutujem.



Dead Inside: Už prvá pieseň, ktorá vo mne zanechala emócie, zároveň druhý singel, ktorý má už aj svoj videoklip (ako inak - úžasný, to spojenie scénického tanca a spevu, je umenie a nie hocijaké. Vrelo odporúčam.).
A asi po vydaní tretej piesne som si uvedomila, že je to akýsi príbeh a piesne majú istú spojitosť. Dead Inside je konkrétne začiatok, kde hlavný protagonista zažíva sklamanie z lásky.
Song sa nesie v typickom Muse štýle a tak trochu pripomína Madness a Undisclosed Desires, ktorá patrí k mojím najobľúbenejším. Hrozne sa mi páči tá zmyselnosť a Mattow hlas. A čierne oči v klipe tanečnice.

[Drill Sergeant]: Je to tvrdé intro ku piesní Psycho, ktorá nasleduje hneď potom. Môžeme ho počuť aj v oficiálnom lyrics videu. Dialóg medzi seržantom a vojakom, ktorý vždy poslušne prikývne "Aye Sir!" A to aj vtedy, keď seržant povie to známe: Your ass belongs to me now.

Psycho: Pieseň sa začína úžasnými gitarami a basou. Tak neskutočne krásny zvuk. Začínajú sa Mattowe vokály: Love, it will get you nowhere. Pri tomto som si tiež spomenula na jeden vtip, ktorý bol na nete krátko po jej vydaní: Rok 2009: Love is our resistance. Rok 2015: Love, it will get you nowhere.
Hneď mi bolo jasné, že to nebude album o hviezdach, láske a motýľoch.
Zároveň tu práve príbeh pokračuje. Protagonista sa dostáva do armády, kde z neho urobia monštrum, ktoré zabíja na príkaz. Má vymytý mozog, stáva sa z neho akýsi drón.
Pokračuje tu ďalší dialóg medzi seržantom a vojakom. Vždy, keď som to počúvala niekde v buse alebo tak, som sa modlila, aby to ľudia okolo mňa nepočuli, ešte by si pomysleli, že som nejaký psychopat. Ten vojak tak komicky kričí.
Rytmus sa a predovšetkým refrén sa okamžite dostanú pod kožu. Páči sa mi ako Matt spieva Your ass belongs to me now akoby spieval o večnej láske. Zároveň je tu tá jednoduchosť textu.

Mercy: Mercy sa začína klávesmi, ktoré sú pre Muse typické. Pripomína tak trochu Starlight. A tu si protagonista začína uvedomovať, že robil čosi zlé a dožaduje sa zľutovania.
Na povrchu žiaľ, beznádej. Chytí za srdce. Z refrénu vám naskočia zimomriavky rovnako ako aj z posledných veršov: Can someone rescue me?

Reapers: Pri Reapers ako prvé určite zaujme zvuk basy, ktorý vám spôsobí nefalšovaný eargasm a Mattow hlas spievajúci refrén: You rule with lies and deceit
And the world is on your side
You've got the CIA baby
Gitrové sólo v strede je len zlatý bonus. Chalani to s gitarami vedia. Fakt majú šikovné ruky (toto nemá vyznievať dvojzmyselne!). Zároveň je tu znovu tá muserská zmyselnosť, ktorá sa mi na nich tak páči.
Osobne sa tu musím ešte raz pozastaviť nad jednoduchými, doslovnými textami. Čítala som si komentáre, kde to ľudom vadilo a nabádali nech Matt zo seba vydá niečo lepšie (ako to, že furt spomína dróny, dróny sú zlé, dróny zabíjajú). Ďalší písali, že Muse sa nikdy nevyznačovali textami, skôr melódiou. Ak sa vrátim späť, v niektorých piesňach tiež môžete nájsť jednoduché vety, ktoré sa opakujú, lenže to dodáva piesni akúsi zvláštnu atmosféru napríklad taká Showbiz z rovnomenného albumu.
Ak si text Reapers prečítate v preklade, vyjde vám dokonalá báseň s voľným veršom. V jednoduchosti je krása. Vo svojej podstate sú jednoduché, no zároveň komplikované. To viete, The2ndLaw.

Handler: Handler by som definovala ako temnú pieseň. Príbeh sa začína vyjasňovať a svitá tú nádej, ale opäť nezabudnuteľná basa tomu dodala tú atmosféru.
Prečo je tá basa tak sakramentsky úžasná?! A to gitarové sólo. Nedá mi tu nepoužiť kamoškinu hlášku: Moje uši práve otehotneli.
Protagonista sa dostáva spod nadvlády. Let me go, let me be. Im escaping from your grip. You will never own me again.

[JFK]: Je to ďalšie intro, kde môžeme počuť prejav Johna F. Kennedyho za sprievodu bassy a orchestra, ktorý sme mohli počuť napr. v The Resistance alebo Absolution Ten mi tak trochu chýba celý album. Páči sa mi totiž vidina symfonického rocku a hlavne spojenia s Mattowym hlasom, ale to je len môj subjektívny názor.

Defector: Defector mení celý príbeh, ktorý naberá na obrátkach. Začína sa opäť nezabudnuteľným gitarovým riffom a Mattowými radostnými vokálmi: Free, yeah I am free from your inciting. Celkovo má trochu nezvyčajný rytmus aj melódiu, ale práve to, sa mi tak neskutočne páči!
Pieseň mi svojím štýlom tak trochu pripomína Queen. (Brat skonštatoval, že Dead Inside sa podobá na Radio Gaga).
Celkovo na mňa pieseň pôsobí pozitívne. A tu som si uvedomila, že som prestala počítať koľko krát Matt spomenul slovo drón.
Na konci môžeme počuť koniec Kennedyho prejavu, ktorý vyúsťuje do ďalšej piesne.

Revolt: Revolt je jedna z mojich najobľúbenejších piesní. Tiež tam trochu počuť vplyv Queenu.
Nezabudnuteľné gitary a refrén: You've got strength you've got soul, you 've felt pain, you 've lovemi však razom vyčarili úsmev na tvári. You can make this word what you want mi pripomenuli moje obľúbené Butterflies and Huriccanes.
Slová som ešte dlho nemohla dostať z hlavy a vždy, keď si na nich spomeniem, vlejú do mňa novú nádej. Well done Matty!

Aftermath: S touto piesňou prišiel môj zlom. Aftermath vo mne zanechala hlboké emócie. From this moment , from this moment you ve never be alone.Odrazu som si uvedomila, že mi začínajú tiecť slzy a všade mám zimomriavky. Tá typická muserská balada o láske, ktorá pohladí po srdci. Dokonca som sa dočkala svojho orchestra jeej. Ešte aj keď to počúvam spätne mi stíska hrdlo. (Toto s nami dokáže urobiť naša obľúbená hudba!)

The Globalist: V komentároch na youtube som sa dočítala, že Globalist je najkrajšou piesňou od čias Falling Away With You. Sú to silné slová, nakoľko je mojou srdcovkou.
Som divná. Na začiatku som je nemohla prísť na chuť.
Pri prvých tónoch gitary, ktorá pripomína divoký západ som si spomenula na Knights Of Cydonia. Dokonca som sa niekde dočítala, že to má byť čosi ako sequel Citizen Erased.
Matt začína spievať uvoľneným hlasom prvé slová You where never truly loved, you have only been betrayed (ešte stále som mala slzy v očiach z Aftermath).
Vzápätí sa pieseň značne zmení a prichádza ďalšie nezabudnuteľné gitarové sólo. Treba povedať, že s týmto sa chalani opäť vyhrali. Gitary vystrieda klavír a Mattowe vokály, ktoré trochu pripomínajú United States of Eurasia.
Pri spätnom čítaní textu som si uvedomila, že by to mohlo byť o hlavnom záporákovi v tomto príbehu. Potreboval len, aby ho niekto miloval. Posledná časť textu sa mi strašne páči, ale na Falling Away With You to proste nemá.

Drones: Posledná pieseň a zároveň akési outro. Čakali by ste, že album bude mať happy end? Nezdá sa. Úžasné spojenie Mattowho hlasu, ktorý znie ako gregoriánsky chorál a zároveň ukazuje hlasový rozsah tohto geniálneho speváka. Are you dead inside? Časť z textu je ako florenshadowing, vracia sa na začiatok. Pripomína mi A Line In The Sand od LP, kde sa mi táto myšlienka s flasbackmi veľmi zapáčila.

Muse vytvorili ďalšie geniálne dielo, na ktoré len tak skoro nezabudnem. Až ma zamrzelo, že to tak skoro skončilo a opäť ma vrhlo do krutej reality. Odrazu potrebujem ďalšie a ďalšie piesne.
Je to môj prvý album od nich za obdobie čo Muse počúvam. Ťažko povedať, kde by som ho zaradila na svojej pomyselnej hranici. (Veď ja ani neviem, ktorý album od Muse je môj najobľúbenejší!)
Je škoda tých doslovných textov, myslím, že Matt sa s tým mohol ešte trochu vyhrať. To však tak trochu vyrovnali gitarami. Môžem však povedať, že ničoho neľutujem. Muse sú proste Muse.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 HockeyGirl HockeyGirl | E-mail | Web | 10. června 2015 v 16:55 | Reagovat

Super! :)

2 Knihofil18 Knihofil18 | 10. června 2015 v 17:16 | Reagovat

ja som inak neskutočne milovala, že bolo vidno, že album je jeden celok. prišlo mi to ako hudobný ekvivalent knihy rozdelenej na kapitoly. všetko spolu súviselo. každá pieseň mala svoj vlastný príbeh, ale keď sa pozrieš na celý album, tak všetky songy tvoria jeden vyšší celok, jeden príbeh.
ani si neviem vybrať obľúbenú pesničku, pretože pri každej som mala neskutočný zážitok, ale revolt a aftermath boli klincom do môjho hrobu, tie dve a hlavne za sebou som nedávala! a potom reapers alebo the handler s tými gitarami... alebo keď som mala kolaps keď vyšla mercy... aaarghh, proste si neviem vybrať! :D
a jéééj, moje tehotenstvo sa dostalo do článku :D

3 Lory Lory | Web | 22. června 2015 v 14:49 | Reagovat

Přesně si umím představit tvoje nadšení, já skákala až do stropy radostí, když mi loni přišlo THP den po vydání :3 Album coby vzhledem vypadá moc hezky, mě osobně bohužel tahle skupina nijak extra neoslovila, možná jedna dvě písničky, ale hol každý jsme jiný - sto lidí, sto chutí a třeba jim na tu chuť ještě přijdu později, na mnoho věcí potřebuji čas. Přiznám se, že všechny písničky jsem si nepouštěla, takže těžko porovnat, ale mohu při nejmenším to, že dle tvého názoru i samotného názvu vypadají každopádně moc zajímavě.
Pustila jsem si Dead Inside, sice to ve mě nějaké zvláštní emoce nevyvolalo, ale ta písnička je vcelku hezká :) Dále jsem si našla Psycho a musím naprosto souhlasit se vším, co si k té písničce napsala. Začátek excelentní a celá písnička je taky pěkná. Nakonec jsem si dovolila přeskočit až k Drones. Máš pravdu, taky mi to trochu připomíná ALTS.
Pěkná recenze, díky za typ, třeba se mi jednou taky tolik zalíbí, jako tobě :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa