Básne

febris

14. března 2015 v 12:05 | Faint
Snívam.
o ľadových horách roztápajúcich sa na jazyku
o ryšavých koňoch a mieste kam patrím.
možno už búznim.
38, 5°C

2.6.2014

31. ledna 2015 v 20:20 | Faint
Vlaky sa minuli,
polnočná pieseň znie.

*
Dostali sme bozky od dažďa a,
trpké nie

*
Vlaková stanica.
Ostal mi len hnedý dáždnik.

Leto

12. listopadu 2014 v 14:19 | Faint
Síce sú to už tri mesiace, stále si neviem zvyknúť. Chýba mi leto a úprimne, hneď by som sa vrátila opäť do 27. júna. Žiť v minulosti mi išlo vždy najlepšie. Čo už. Hneď som pochopila, že to nebude jednoduché, hoci istá nádej tú bola. Píšem iba cez víkendy aj to závratne málo, lebo proste lenivosť, prokrastinácia, po týždni sa mi do toho ťažko dostáva. Chcela som kapitolu dopísať už cez jesenné prázdniny, ale ubehli tak skoro, že som sa ani nerozhýbala :D Ale nebojte, čoskoro tu 15. ĽAS bude ako na koni a dúfam, že sa potom pustím aj do TVS :)

Fragmenty spomienok na leto,
Skladám.
By the way na bicykli a Rezistance v notebooku,
a mäkká posteľ.
Majo hrá so Soňou a Romanom biliard.
Usmievala som sa.

Nenávratno

12. října 2014 v 13:05 | Faint
Niečo čo mi v dokumentoch ležalo už veľmi dlho a hodí sa na toto obdobie :)

Zelený jesenný deň.
Myslím, že som šťastná.
Čas to nevracia späť a,
Je neúprosný.
Spomienky, ktoré nedokážem nájsť,
V jesennom lístí.

Roulette

3. října 2014 v 13:04 | Faint
Aby tu nebolo tak prázdno.

nočná obloha
padá na naše informačné systémy
zimomriavky v mojej mysli a
kradmý dotyk tvojich očí
ruleta sa opäť rozkrútila

Milton

19. srpna 2014 v 13:31 | Faint
Keď sa jednoducho potrebujem vypísať.

Pamätám si akoby to bolo včera
Leteli sme.
Ponad sedmokráskové polia
Cítila som sa s tebou bezpečne
Milton "S"

Parabola

14. července 2014 v 13:15 | Faint
Školské výlety sú veľmi inšpiratívne a produktívne. Na tom poslednom som sa o tom mohla presvedčiť. Moja múza vyprodukovala dve kratšie básne. Avšak pri ich tvorbe som sa málinko inšpirovala hudbou. Tu je jedna z nich. Spoznáte pieseň, ktorá ma nakopla? :)

*
Toto telo.
Toto telo ma drží.
Schránky. Duše spútané.

*
Toto telo,
Toto telo ma drží
nad vodou.
Už sa nezlomím viac nie!
Nebojím sa, keď na mňa vytiahneš nôž.

Here Comes The Sun

30. června 2014 v 20:33 | Faint
Pretože 30.5.2014 bol pre mňa jeden z najkrajších dní. Po dlhom čase konečne uvoľnenie a radosť :)

*
Počúvali sme The Beatles,
A sledovali nočnú oblohu.
Plná hviezd.
A jedna z nich prišla za mnou.
Dlhé objatie.

Ostrohy a slabiny

2. srpna 2013 v 11:00 | Faint
Ďalšia báseň :) Mohli ste ju už vidieť na FB, ten kto ma má v priateľoch.


Nie si podľa našich predstáv,
Láskavo vypadni!
Nezaujíma nás tvoj stav.
Aj do stoky spadni.

Žalúdok mi zviera.
Uštvaná.
Ako divé zviera.
Proti sebe poštvaná.

Lebo oni sú ako ostrohy,
ničiace slabiny koňa.
Krvácajúce nohy,
dotýkajúce sa strmeňa.

Mindfuck

29. července 2013 v 10:12 | Faint
Dnes vám prinášam báseň. Opäť po dlhom čase. Zistila som, že ich píšem, keď sa rýchlo potrebujem zbaviť myšlienok. Dúfam, že tentokrát to nebude celkom depresívne.


Pamätáš, keď sme spolu
vonku kedysi chodili?
Keď si stretával smolu,
keď ťa rečami trýznili?
*
Pamätáš na deň,
keď sme ešte kamošmi boli?
Keď nebo bolo ako pochodeň,
keď si zistil ako to bolí?
*
Pamätáš, keď si nás,
s ním zoznámil?
Keď kamaráti bolo ešte nahlas,
keď si ma tým omámil?
*

Proud Soldier

8. března 2013 v 13:15 | Faint
Tak sme sa dočkali. Po dlhej dobe som oprášila svoje myšlienky aj túto rubriku a napísala báseň. Ono...vlastne je to text piesne pre kamaráta. Pôvodne som ani netušila čo z toho vznikne (inšpiroval ma jeden obrázok - nižšie, dlhšiu dobu som ten nápad nosila v hlave, potom ma kamarát požiadal či mu nenapíšem nejaký text, aj som začala, ale nejako nevydalo :D No a potom som sčista jasna, začala písať túto báseň. Nezabite ma za ten koniec, ubezpečujem vás, že nie som psychicky labilná :D Ono...má to svoj význam, ten vojak som v prenesom význame vlastne ja a to ostatné pojíma veci, ktoré ma trápili, trápia...

Keď už sme pri tých inšpiráciách tak aj táto pesnička ma nakopla.

Blackout

9. října 2012 v 15:02 | Faint
Sľubovaná báseň. Pieseň sa k tomu bude dokonale hodiť. Dnes som ju dokončila. Opäť mi bolo do plaču.

Padám dole
míňam farby spektra.
Vidím otvor hore,
zmes čiernej farby a vetra.

Tak sama.
S dierou v hrudi.
Čosi zo mňa vytrhli,
tá kopa ľudí.

Je to zatemnenie,
mysle a tela
hlboké zatemnenie
je toho priveľa.

Nepotrebná
odpad v stoke,
umlčte ma, nemám šancu.
S jazvami na ruke.

Padám na zem.
Bezmocná.
To nie je sen.
Ale mora nočná.

Je to zatemnenie,
mysle a tela
hlboké zatemnenie
je toho priveľa.
 
 

Reklama

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa