Rozlietané myšlienky

Linkin Park - Rybnik 2015-08-25

31. srpna 2015 v 22:28 | Faint
Stále mám v živej pamäti ten deň, kedy sme objednávali lístky. V hlave mi znela zvučka z ligy majstrov a cítila som sa tak...nadnesene.
Asi o týždeň neskôr som lístky držala v trasúcich sa rukách a žiaľ, pripravovala sa na pohreb blízkej osoby.
Do koncertu ostávalo sotva 20 dní. Potom už len 15, tak 10, 5 a odrazu to bolo tu. Veľký deň. 25.8.2015. (Prišlo to tak rýchlo a na druhý deň bude už potom.)
Tak trochu som sa obávala ako to zvládneme, mamkina nervozita sa preniesla už aj na mňa. No deň pred tým som si povedala, že si to užijem ako najviac budem môcť, nehľadiac na čas, priestor ani na realitu.
Už keď sme zastali pri Tescu a benzínke, bolo mi jasné, že to bude veselý road trip. Brat s kamarátom, ktorý mal robiť spoločnosť šoférovi si kúpili pivo. Na malú chvíľu som sa naštvala, lebo deň pred tým v Zoo mu to skoro stúplo do hlavy a on na mňa mal v Rybniku dozerať.

Ten moment

23. května 2015 v 13:44 | Faint
.................. The sun is gone, But I have a light. . .

"Len sa rozbíjaj."

Skáčeš. Vnímaš hudbu a rytmus, zvuk basovej gitary a bicích. Každý úder ti vženie do srdca ďalšiu krv. Preciťuješ to rovnako ako spevák na pódiu, ktorý sa dostáva do veľkolepého finále piesne.
Nič krajšie neexistuje. Nič krajšie ťa viac nenapĺňa.

Atmosféra. Dodáva ti energiu.

Chorobný výkec ohľadom písania č. 2

19. července 2014 v 23:09 | Faint
Skrátka a dobre. Potrebovala som zo seba dať všetko preč. Dúfam, že si to prečítate do konca. Je to dosť dôležité pre ďalšie smerovanie. A vlastne ani neviem prečo to sem píšem...

Moje myšlienky ohľadom písania boli za posledné mesiace ako na horskej dráhe.
Už som sa občas pristihla ako premýšľam nad posledným článkom na tomto blogu, dokonca mi napadli aj prvé slová. (Našťastie som ich už zabudla).
A fakt, že som sa nedostala na Medziriadky mi tiež absolútne nepomohol.
Občas sa pýtam, prečo to stále riešiš? Potom si poviem, že ma to už netrápi.
Ibaže potom na FB začne spamovanie o tom, že sa začína ďalší ročník a človek, aby sa opäť cítil na hovno.
Pretože, keď už spoznáte určitú skupinu skvelých a inteligentných ľudí, navyše s rovnakou záľubou a bonusom: rovnakým hudobným štýlom, máte s nimi svoje súkromné žartíky a chcete sa s nimi stretnúť znovu a je to možné iba raz za rok, budete fakt smutní a sklamaní.
Ste frustrovaní a navyše neviete či to písanie vlastne za niečo stojí, netušíte, kde sa stala chyba.
A ten pocit, hnusné zvieranie žalúdka, neviete ako ďalej. Rovno tri krát za sebou v tak krátkom čase vám tiež veľmi nepomáha.
Toľko k úvodu.

Jeden chorobný výkec ohľadom písania

17. prosince 2013 v 16:02 | Faint
V poslednej dobe som si čoraz viac začala všímať svoje písanie. Teda aby som bola presná, stalo sa to asi po vrátení sa z literárneho sústredenia. (Mimochodom, bola to naozaj fajn skúsenosť. Noví ľudia, nápady na písanie, konštruktívna kritika, ponocovanie. Vytýčila som si cieľ, že sa na druhý rok rozhodne chcem umiestniť).

Nedávno som sa dostala ku jednej anime mafiánskej poviedke (kurcia mafia :D Knihofil, pozdravujem!)

Nebola to prvá ani posledná poviedka, ktorú som čítala. Na FB stránkach sa nachádzajú tucty amatérskych poviedok, ktoré nedávajú zmysel. Ani hlava ani päta. Jasné nikto nie je dokonalý. A už tobôž nie ja. Tiež som na začiatkoch - tých lepších - nepísala najlepšie.

Po prečítaní týchto poviedok som si však začala všímať svoje písanie a musela som sa nad ním hlbšie zamyslieť.

A zistila som pár dôležitých vecí: Postupne si začínam uvedomovať aké je písanie sakra ťažké. Niežeby som to nevedela už pred tým, ale teraz sa to začína odzrkadľovať. Pri písaní premýšľam pomaly nad každým slovkom, vetou a detailom. Premýšľam či to má zmysel a logiku. Chcem sa vyvarovať veciam, ako boli v tej kuracej poviedke. Občas sa zamyslím aj nad tým, či to čo píšem, nie je klišé.

Prečo som sa tak zamilovala do Ruletty a iné pesničkové závislosti

26. listopadu 2013 v 14:27 | Faint

Tak som si tu úplne narcisticky (poslednú dobu som strašný narcis, ale strašný!) prezerala archív, komentáre ku poviedkam ( to je už chorobné!) názvy jednotlivých kapitol, výkecy a uvedomila si, že som v súvislosti ĽAS použila ruletu alebo Roulette - ak chcete - viac než by bolo ehm...zdravé :D
Jasné, všetci máme nejakú tú "závislosť" niečo s čím si ho spájame. No a tak ma napadlo, prečo sa o tom nerozpísať viac? Prečo nevysvetliť, prečo som tak zaťažená na isté piesne, texty, myšlienky z nich. (Aj keď pochybujem, že to niekoho bude zaujímať).

Láskyplné vyznanie Hybrid Theory

24. října 2013 v 15:40 | Faint
Happy Birthday Hybrid Theory!


In the memory you'll find me
Eyes burning up
The darkness holding me tightly
Until the sun rises up
/Forgotten/
Je to fakticky neuveriteľné (teda aspoň pre mňa) no dnes je to presne 13 rokov odo dňa, kedy svetlo sveta uzrel prvý štúdiový album skupiny Linkin Park. Sen 6 chalanov z Kalifornie sa stal skutočným.
No a mne nedá nič iné, len pobhlahoželať všetko naj naj naj! A takto si pripomenúť čo sa udialo pred 13 rokmi.
Hybrid Theory pre mňa znamená naozaj, ale naozaj veľmi veľa.
Dalo by sa poveda, že je to prvá vec, čo som od nich počula. Nikdy nezabudnem ako som v telke na hudobnom kanáli vydela klip One Step Closer či taký Papercut alebo In The End. Doteraz patria k mojím najobľúbenejším piesňam z HT :)

One step closer - aneb ako sa všetko začalo

9. července 2012 v 15:00 | Faint
Nie, nie je to ďalši diel poviedky, ktorú tu aj tak nikto nečíta. Stále je nehorázne teplo a ku koňom sa chystám až ku večeru lebo by sme aj tak nejazdili, preto sa snažím písať a pridávať články. Na písanie akosi nemám inšpiráciu musí ma zbiť moja múza ale tak poriadne...
Už dlhšie som rozmýšľala nad jedným článkom, ktorý by som venovala čisto príbehu Temní anjeli vs. svetlonosi. Ako ma všetko napadlo, čo ma inšpirovalo a tak. Na začiatku bola jedna príhoda.

Každý má rád niečo iné, ja mám rada Linkin Park

29. ledna 2012 v 17:02 | Faint
Všetko sa začalo v roku 2002. Tuším. Bola som ešte malé decko a s rodičmi a bratom sme sa vybrali na trhy. Bolo to podvečer, vonku sme už nič neobzerali ale vošli rovno do mestskej haly, kde boli zväčša rôzne firmy. Ja som si okamžite zamilovala vankúš v tvare slniečka (ešte ho mám a dobre sa na ňom leži :D) takže už o malú chvíľku som si ho niesla v taške. Brat sa pristavil pri kazetách (hej! vtedy ešte boli kazety, CD neboli ešte také rozšírené :D). Vybral si kazetu s hnedým obalom a akýmsi chlapíkom, ktorý bol na tom obale. Oco sa čudne pozrel a spýtal sa či chce tie "papagáje" :DD No vážne, ja netuším ako k tomu prišiel ale myslím že keď môj brat uvidel jeden klip na hudobnej stanici tak sa mu to zapáčilo a keď uvidel tú kazetu, okamžite ich spoznal a tak ich chcel. Ten album sa nazýval Meteora a bol to ich druhý štúdiový album. To som samozrejme nevedela, mňa zaujímal len môj vankúšik, (na vysačke čo z neho visela bol taký psík zaujal ma asi ten :DD) No a doma, sa začalo peklo :D
 
 

Reklama

"Writers are the exorcists of their own demons."
- Mario Vargas Llosa